Angie

Prvý blog mám za sebou. Písala som ho viac-menej z povinnosti, do školy. Odrazilo sa to na jeho kvalite, čo mi povedali viacerí, ktorí sa problematike nosenia rozumejú. Ale keď som sa pozrela, akú čítanosť článok mal a koľko reakcií (či už pozitívnych alebo negatívnych) vyvolal, rozhodla som sa napísať ďalší, podrobnejší text o nosení detí. Tentokrát aj s názormi odborníkov.

Na začiatok treba napísať, že nosenie je pre človeka ako cicavca biologicky nielen prirodzené, ale dokonca potrebné. Uznávaný biológ a čestný lekár Karlovej univerzity, Bernard Hassenstein, skúmal viacero druhov zvierat, ich správanie a vzťah matka-mláďa. V skratke – zistil, že napr. mláďatá vtákov čakajú v hniezde, kým im matka prinesie potravu, teda musia vydržať bez potravy dlhší čas. Ďalej napr. žriebätá sú schopné hneď po narodení sa postaviť a držať sa v blízkosti matky. A nakoniec opice, ktoré sú nám najviac podobné. Mláďatá nedokážu ešte samé chodiť, ale prístup k potrave – materskému mlieku, potrebujú neustále, a tak sa držia za matkinu srsť, a tá ich nosí všade so sebou. Ľudia sú podľa Darwina vyvinutí z opice, to znamená, že aj nám je najprirodzenejšie zostať v tesnej blízkosti matky, prípadne otca (aj keď ten nemá mlieko…:P) a mať neustále prístup k jedlu. Preto týmto vyvraciam aj ďalší mýtus socialistickej doby, že deti by mali byť kojené každé 3 hodiny. Dieťa má dostať jesť vtedy, keď si vypýta. Ale o dojčení možno v inom blogu.

Nosenie nie je nejaký výdobytok modernej doby, niečo čo je momentálne IN, ako si niektorí myslia. Je nám to prirodzene dané vývojom. Nosili ženy v praveku, staroveku, stredoveku… To len moderný západný svet vymyslel kočiare (pre bohatých) a zasa bol raz úžasne „pokrokový“ a civilizovaný. Zbytočne. Viacerí odborníci, či už pediatri, fyzioterapeuti, ortopédi, psychológovia sa zhodujú v tom, že nosenie je prospešné pre správny fyzický aj psychický vývoj detí. Začnem správnou polohou bedrových kĺbov, ktorá sa v modernom svete zabezpečuje viazaním detí do plienok naširoko, prípadne špeciálnymi abdukčnými nohavičkami. Pri správnej polohe v šatke alebo nosiči, má dieťa nohy presne tak, ako potrebuje. Čiže bedrové kĺby by mali byť roznožené, stehienka podopreté a kolienka od seba, pričom medzi trupom a stehnami by mal byť minimálne 90 stupňový uhol, ideálne ostrý uhol, čiže stehienka čo najviac pritiahnuté k brušku. Práve pre túto polohu si treba poriadne nacvičiť správny úväz šatky alebo vybrať vhodný ergonomický nosič. Tzv. klokanky sú pravým opakom správnej polohy. Bábätko má kolienka pri sebe, nohy vystreté, a teda sa skôr môže stať, že sa mu bedrové kĺby nevyvinú správne, dokonca sa môžu až vykĺbiť, čo si ale všimneme až vtedy, keď sa dieťa pokúsi štvornožkovať alebo chodiť. (O tom, ako rozlíšite „klokanku“ a ergonomický nosič, plánujem ďalší blog :D)

Tých, ktorí si myslia, že nosené deti budú lenivé a nebudú mať posilnené svaly, lebo sa „len tak pasívne nosia“, nenaučia sa chodiť a podobne, vyvedie hádam z omylu názor nemeckého ortopéda Dr. med. Edwalda Fettweisa. Ten tvrdí, že matkine usporiadanie kĺbov a pozícia chrbtice (napriek tomu, že kráča po rovnom a tvrdom asfalte) oveľa lepšie odpruží a odľahčí krehký chrbát dieťaťa ako rovný povrch v kočiari. Ďalším argumentom je, že každá zmena ťažiska vedie k reflexnej aktivite svalov, takže dieťa svaly pri matkinej chôdzi aktívne zapája, tým si ich posilňuje, a teda sa môže naučiť skôr liezť aj chodiť.

Správny vývin chrbtice u nosených detí je kapitola sama o sebe. Sedliacky rozum mi hovorí, že aj v maternici je dieťa pokrčen a chrbátik nemá vystretý, čiže poloha so zaguľateným chrbátikom do tvaru písmena C (ergonomická poloha) mu je prirodzená a príjemná. Je zbytočné a dokonca nežiadúce vystierať novorodencom chrbát skôr, ako sa začnú sami vzpriamovať. A čo sa týka bolestí chrbta a rôznych skolióz, lordóz a podobne, väčšinou sú to ľudia v detstve vození v kočiaroch, ktorí sedia s týmito problémami u ortopéda.

Slovenská aj Česká pediatrická spoločnosť sa vyjadrila, okrem iného, aj k pozitívnym účinkom na psychický vývoj dieťaťa. Dôležitý je tesný kontakt novorodenca s matkou alebo otcom, keďže si obaja budujú pevnú citovú väzbu; nosené deti, vraj, dokázateľne menej plačú a sú pokojnejšie, pretože majú uspokojené základné potreby – teplo, kontakt, pozornosť a výživa. Navyše priamo na tele matky počujú tlkot jej srdca, počujú jej hlas, cítia jej vôňu, pohyby, je to podobné ako v maternici, takže opäť prirodzené. Nosenci sa dokážu aj skôr socializovať, pretože vo vertikálnej polohe majú viac podnetov z vonkajšieho sveta, viac impulzov, väčší rozhľad, skôr sa stávajú nezávislými.

A aby sme spomenuli výhody nosenia aj pre matky, tie majú vďaka noseniu menej často popôrodné depresie, lebo častým kojením a kontaktom koža na kožu sa v ich tele produkuje viac oxytocínu.

Samozrejme, lekári upozorňujú aj na niektoré negatíva, ktoré z nosenia plynú. Všetky sa ale dajú eliminovať správnou polohou dieťatka v nosiči alebo šatke. Preto ak sa rozhodnete pre nosenie, naštudujte si správne úväzy, vhodné nosiace pomôcky a úplne najlepšie spravíte, ak sa osobne stretnete s poradkyňou nosenia, alebo aspoň s niekým, kto má v tejto oblasti viac skúseností.

Pozitívnych účinkov nosenia je naozaj veľmi veľa a keby som ich sem mala všetky napísať, tak sa mnohí z vás asi nedopracujú na koniec článku. Preto na záver prikladám niekoľko linkov, z ktorých som čerpala informácie a v nich nájdete aj mnohé ďalšie pozitíva a tiež veľa obrázkov, aby ste si to vedeli lepšie predstaviť. Ako hovoria skúsené nosnice – noseniu zdar!

Zdroje:

http://www.didymos.cz/noseni-deti-v-satku/dobre-duvody-proc-nosit-dite-v-satku.html

http://www.didymos.cz/noseni/nazory-odborniku.html

http://stastnamama.sk/%C4%8Dl%C3%A1nky/spr%C3%A1vne-polohovanie-bedrov%C3%BDch-k%C4%BAbov

http://stastnamama.sk/%C4%8Dl%C3%A1nky/stanovisko-slov.pediatrickej-spolo%C4%8Dnosti

http://stastnamama.sk/%C4%8Dl%C3%A1nky/nosenie-det%C3%AD-na-tele